Ako som zaváral v Čechách

Autor: Martin Chabada | 27.4.2021 o 8:26 | Karma článku: 5,69 | Prečítané:  525x

Reálny socializmus 80. rokov minulého storočia bol charakteristický okrem občasného nedostatku toaletného papiera aj povinnosťou študentských prázdninových brigád.

Pracujúca inteligencia

Ak totiž chcel budúci člen „pracujúcej inteligencie“ absolvovať vysokú školu, musel na vlastnej koži zažiť aj skúsenosť robotníckej a roľníckej triedy – vedúcich síl vtedajšej spoločnosti. U nás, gymnaziálnych študentov so zameraním na matematiku a fyziku, sa predpokladalo, že sa rukami živiť nebudeme a budeme teda pokračovať v ďalšom štúdiu. Boli sme preto povinní absolvovať niekoľko týždňov brigádnickej činnosti v manuálnej profesii, aby nám robotnícka a roľnícka trieda neskôr zaplatila naše štúdium.

Okrem jesenných zemiakových brigád sme tak približne polovicu každých prázdnin počas strednej školy strávili prácou. Maľovali sme lavičky, starali sa o kvety v skleníkoch, vo východnom Nemecku zbierali čerešne. Pred posledným ročníkom nám Strana a Ľud zverili ešte dôležitejšiu úlohu. Boli sme pripustení priamo do závodu, kde sa vyrábali potraviny. August roku 1989 som tak nepreležal na kúpalisku ale si ho "odmakal" ako pracovník konzervárenského podniku v Lysé nad Labem.

Štipľaví majstri

Vyfintení do montérok sme sa ocitli vo výrobných priestoroch. Dostal som sa na jeden z najvýznamnejších postov fabriky. So spolužiakom Viktorom sme boli pridelení na začiatok linky na výrobu čalamády. 

Ak sa vám hrnú slzy do oči už pri predstave krájania cibule, odporúčam tento a nasledovný odstavec preskočiť. Náplňou mojej a Viktorovej práce bolo totiž vysýpanie pätnásťkilových debničiek s touto štipľavou plodinou do stroja. Po stlačení tlačidla sa spustil „mlynček“, ktorý cibuľu pokrájal a poslal ďalej na výrobnú linku.

Na začiatku sme slzili ako Husák na Brežnevovom pohrebe. Ľudské telo je však nesmierne prispôsobivé.  Ak dostane každých pár minút „bombu“ vo forme výparov z pätnástich kíl posekanej cibule, zvykne si na to. Na druhý deň nám krájanie cibule už vôbec nevadilo. Ako keby sme robili s mrkvou.

Uvedomoval som si nesmiernu dôležitosť tejto pozície. Ako amatérsky kuchár sa totiž držím zásady, že cibuľa je základom každého chutného jedla. Nezávisle od toho, či ide o guláš, zemiakový šalát alebo ovocný koláč.

Na obedy a večere sme chodili do staničnej reštaurácie. Mojim obľúbeným jedlom tam bol viedenský guláš s knedľami. Po práci som si tak vždy rád vychutnal dusené hovädzie mäso bohato posypané čerstvo nakrájanou cibuľou.

Niekto to má rád horúce

V konzervárňach pracovali naši spolužiaci aj na iných výrobných linkách. Na jednej sa produkoval broskyňový kompót. Na vedľajšej zavárané feferónky. Kombinácia, ktorá vyvoláva v hlavách kreatívnych mladých ľudí nápady a inšpirácie.

Občas sa teda stalo, že sa „náhodou“ ocitla feferónka z jednej linky v kompóte na linke susednej. Naozaj ma zaujíma, ako sa zatváril kupec takéhoto produktu, keď ho prvýkrát ochutnal. Vyhodil ho, mysliac si, že je pokazený? Alebo snáď ocenil inovatívnosť socialistického potravinárskeho priemyslu a vychutnal si kombináciu sladkého a štipľavého, tak ako dnes labužníci milujú čili čokoládu?

21. august

Naša pracovná aktivita prebiehala aj počas tohto osudového dátumu. Boli sme v blízkosti Prahy, kde sa organizovala demonštrácia pripomínajúca 21. výročie sovietskej okupácie. Chceli sme na ňu ísť, naši učitelia nás ale nepustili. Hoci v Poľsku už vtedy mali prvú nekomunistickú vládu a aj u nás bolo „niečo vo vzduchu“ a zdalo sa, že pomaly prichádza zmena režimu, bezpečnostné zložky túto manifestáciu vtedy násilím rozohnali.

V tento deň oslavujú meniny Jany. V triede sme mali dve nositeľky tohto mena. Kúpil som čokoládu, aby som aspoň jednu z nich obdaroval. Predtým som si však urobil cost-benefit analýzu tohto činu. Usúdil som, že pravdepodobnosť toho, že tento dar zvýši moje šance vykonávať s jednou z Ján činnosť, ktorá je typickou náplňou myslenia sedemnásťročného pubertiaka, je prakticky nulová. Čokoládu som zjedol sám.

Epilóg

Pár dní po návrate z tejto brigády sa začal nový školský rok. Na strednej škole posledný. O dva mesiace prišla „revolúcia“ a reálny socializmus (aspoň formálne) skončil. Nový režim už nevyžadoval od kandidátov na vysokoškolské štúdium brigádnickú činnosť.

Pár ďalších mesiacov som mohol krájať ľubovoľne množstvo cibule bez zaslzenia. Pár ďalších rokov som sa v obchode vyhýbal všetkým produktom jednej konkrétnej konzervárne.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Traktor odlialo, krovinorez ani nenašli. Rudno sa pýta, prečo hrádza nevydržala

Nádrž nad dedinou sa prelievala už týždne. Starosta to vedel.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kedy to Kollára prestane baviť?

Koalícia sa potáca z krízy do krízy.


Už ste čítali?